zbor CASD Martin

Nad dverami chaty pripevnená kanadská vlajka naznačila pôvod nezvyčajnej architektúry na konci záhradkárskej oblasti na Bystričke. Pri stavbe bola vraj guľatina dovezená až z krajiny, ktorá darovala svetu hokej a tiež inšpiráciu na takéto zaujímavé zruby. Zrub bol postavený zrkadlovo – dve priestranné spolo-čenské miestnosti vybavené kuchynským kútom boli medzi sebou vzájomne prepojené. Ubytovanie pre hostí bolo v dvoch izbách na prízemí a predovšet-kým na prvom poschodí. Všade na návštevníkov dýchalo drevo, miestnosti boli vyzdobené obrazmi koní, kovbojov a dokonca ste mohli listovať aj v magazínoch o koníkoch. Dva dni sme mali čo obzerať, hodnotiť, obdivovať, alebo zatracovať. Ale zrub, ktorý nám poskytol
na dve noci prístrešie, nebol dôvodom, pre ktorý sme začiatkom októbra prišli na toto pekné miesto pod Martinskými Hoľami.

Piatkový večer sa pomaly prehupol do sobotného dňa, keď sme sa zišli za bohato prestre-tými stolmi. Náš kazateľ Daniel vyzval prítomných na vyjadrenie vďaky nášmu Pánovi.
Po každom konkrétnom poďakovaní Bohu sa rozžiarila na sedemramennom svietniku svieca. Daniel potom zobral do ruky malý chlebík, začal ho lámať a rozdávať ľuďom s prianím,
že im chce byť počas pobytu požehnaním. Nasledovali sme jeho príklad a mnohí si vybrali bratov a sestry, ktorým tiež chceli svojou prítomnosťou v nasledujúcich dvoch dňoch sprostredkovať Božie požehnanie. Darované kúsky chleba sme máčali v oleji a jedli.
Po týchto obradoch bola spoločná večera z Božích darov, ktoré sa nám dostali cez šikovné ruky ochotných sestier a bratov. Po stolovaní pokračoval piatkový večer v susednej miestnosti spoločenskými hrami. V jednej z nich sme sa mohli dozvedieť rôzne perličky
a zvláštnosti z našich životov. Vedeli ste napríklad, že sú medzi nami aj takí ľudia,
čo nemajú radi čokoládu? Miriam a Kade vám povedia viac, len sa ich na to spýtajte.

Ráno sme sa prebudili do nádherného slnečného dňa. Po raňajkách, na úvod sobotného dopoludnia, sme v malých skupinkách hľadali odpovede na vlastné očakávania od pobytu
na chate. Nasledovalo rozdelenie do krúžkov – zdravotnícky (viedol Mário), literárny (pod vedením Silvie), diskusný (mala na starosti Mirka Fučelová) a spevácky (pod taktovkou Janky). Po hodinke prežitej v krúžku sme sa všetci stretli. Zdravotníci nás oboznámili
so zásadami prvej pomoci a Mário pripojil zopár zážitkov zo svojej praxe. Čitatelia sa pode-lili s dojmami prežitými nad knihami zo Silviinej knižnice a spevácky krúžok sa predviedol novou piesňou, ktorá mala na chate premiéru. Bohatý obed bol zakončený poobednou siestou. Teplé počasie a slniečko nás vytiahli von. Prechádzky, posedávanie pred chatou
s knihou v ruke, rozhovory s priateľmi, niekto si možno pospal, každý podľa vlastnej chuti
a nálady. Ešte pred večerou a západom slnka sme sa opäť spolu stretli. V skupinkách
a neskôr spoločne sme sa zamýšľali nad témou lásky (ako ju chápeme, kto v živote
nás má rád, ako ju poznáme …). Piatok večer, celá sobota a nasledujúci deň ráno boli bohaté na oslavné piesne s krásnym klavírnym sprievodom Lucie z Gerlachova. Večer sme zakončili zábavnými hrami nielen pre deti, ale aj dospelých. Mário s Lukášom Fučelom vytvorili skvelú organizačnú a moderátorskú dvojicu. Hralo sa s takým nasadením,
až Milanovi Hučkovi nevydržal chrbát. Po skvelom kanadskom zákroku zostal síce na zemi Ľubo Resutík, ale predčasne do postele odkríval Milan.

V noci prechádzal našim územím front, nie však vojenský. Nedeľné ráno bolo uzimené
a zamračené. Milan s pomocou Janka Greša horko ťažko prišiel na raňajky. O chvíľu prišla
z Martina sanitka, utrápeného Milana naložili a odviezli. V nemocnici sa našťastie nepotvrdilo poranenie stavca, alebo platničky – avšak skrútený sval v kŕči vie tiež poriadne znepríjemniť život. Nedeľné dopoludnie sme napriek sychravému počasiu z veľkej časti strávili vonku pred chatou a na blízkej lúke. Daniel na začiatku vyrozprával príbeh, ktorý končil hádankou. Našou úlohou bolo nájsť odpoveď. Rozdelili sme sa na šesť skupín, ktoré vytvorili tri dvojice. Skupiny vo dvojici proti sebe súperili a spoločne prechádzali nástrahami pripravených hier.
V „guličkove“ sme cez kartónové trubky prepravovali sklenenú guľôčku, v ďalšej hre sme hádzali z otočky na cieľ malé vrecúška, na inom mieste padali do vedier tenisové loptičky
a tiež sme cez svoje telá, držiac sa pritom v kruhu za ruky, presúvali povrazovú slučku.
Na svoje si prišli pri golfe aj budúci veľkí podnikatelia. Nakoniec sme odpovedali na záludné otázky z biblických reálií. Viete napríklad, ktorý operenec rozplakal skalu? Všade sa počítali body a zbierali slová do hádanky. Keď sme vonku končili s hrami, už poriadne lialo.
S radosťou sme zasadli k spoločnému obedu a vypočuli si vyhlásenie výsledkov. Víťazné družstvo nakoniec dobrosrdečne rozdalo svoju sladkú čokoládovú odmenu. Daniel na úplný záver vyjadril poďakovanie ľuďom zodpovedným za zorganizovanie pobytu.
Vďaka patrí ale všetkým, ktorí hoci aj drobným spôsobom prispeli do netradične prežitého víkendu.

Stano