zbor CASD Martin

Na začiatku školského roka sa martinská mládež spolu dohodla, že počas roka sa bude stretávať s kamarátmi mimo našej cirkvi, a taktiež ich ku koncu roka pozve na spoločnú zimnú chatu. Cieľom tejto tohtoročnej chaty teda bolo, aby sme vybudovali vzťahy s nimi a ukázali aj našim neveriacim kamarátom, že aj ako kresťania máme normálne životy, že kresťanský život môže byť zaujímavý a každému má čo priniesť. 
V stredu, 29. 12. 2010 poobede sme dorazili spoločne na miesto udalosti. Po príchode sme sa aj s našimi kamarátmi aklimatizovali na zimné, chatové podmienky a do večera sme mali priestor na voľné rozhovory. Večerné zahájenie celej chaty viedol Michal, kde sme mali aj priestor na plánovanú diskusiu o morálnych hodnotách a slobode prejavu.
Po týchto rozhovoroch sme mali možnosť sa medzi sebou zoznamovať formou zaujímavých hier, ktoré si pre nás pripravila Eunika.
V štvrtok ráno, ako každé nasledujúce ráno, nás čakalo pred raňajkami ranné zamyslenie, ktoré mávala s nami Lenka. Raňajky, obedy a večere boli organizované skupinkami, ktoré sa v týchto činnostiach striedali, a tak mal možnosť každý účastník chaty spraviť niečo užitočné pre druhých. Cez deň sme trávili čas von vo voľnej prírode, kde sme sa hrali hry
v snehu, alebo sme trávili čas prechádzkami a guľovaním. Vo štvrtok v noci nás čakala skúška odvahy, kde mohol každý účastník premôcť samého seba a spoznať, akú mieru odvahy má v sebe. Každý účastník skúšky mohol vymeniť svoje strachy za povzbudenie
z verša z Biblie, Izaiáša 41, 10.
V piatok doobedu sme mali skorý obed a po ňom bol naplávanový výlet na plaváreň do Liptovského Jána. Po návrate sme sa začali pripravovať na slávnostné silvestrovské agapé, pri ktorom sme pospomínali na zážitky uplynulého roka. Bolo zaujímavé počúvať, ako sa naši nekresťanskí kamaráti vyjadrujú o tom, ako veľa pre nich znamená táto chata a čas strávený s nami. Pre niektorých to vraj bol najkrajší zážitok roka. Veľa to pre nás znamenalo a tento večer sme ukončili spoločnou modlitbou, do ktorej sa zapojila väčšina a tiež diskusiami o človeku spoločenskom, ako ho Boh stvoril. Pred polnocou sme sa vybrali jednoducho osláviť príchod Nového roka von pod hviezdnatú oblohu, a zvyšok noci sme trávili voľným rozhovormi a hrami.
V sobotu doobeda sme sa vybrali na spoločnú prechádzku a po príchode nás čakala rozkúrená chata s rozvoniavajúcim gulášom. Nasledoval voľne trávený oddych, ktorý väčšina využila na spievanie za sprievodu gitár a iných nástrojov. Po zotmení sme hrali spoločnú hru Activity, pri ktorej sa učili skupinky komunikovať a spolupracovať. Nasledovalo druhé agapé, na ktorom bol hlavný hosť kapor sladkovodný so zemiakovou kašou. Keďže to bol pre nás posledný spolu strávený večer, využili sme to na rozhovory do neskorej noci a skorého rána.
V nedeľu po bohatých raňajkách, ktoré boli zložené zo zvyškov všetkého, čo nám zostalo, sme začali upratovať chatu, aby zostala v takom stave, akú sme ju našli. Po rozlúčeniach sme sa rozdelili do áut a vybrali do svojich domovov. Organizátori zimnej chaty, teda martinská mládež sa zhodla na tom, že tieto spoločné chvíle predčili naše očakávania
a nádeje. Tým, že sme si pozvali na chatu našich kamarátov a oni odchádzali s pocitom krásnych chvíľ a objavením niečoho nového, nadobudlo naše „chatovanie“ úplne iný rozmer, a môžeme za to ďakovať jedine nášmu Bohu, ktorého prítomnosť sme tu cítili.

L+M

[Prezrieť ako automatickú prezentáciu]