zbor CASD Martin

Benická guľášová

Ťažkou úlohou ma poverili,
vraj pero do rúk zobrať mám,
by moju schopnosť písať preverili,
či na ten papier čosi dám.

Možností mám veru veľa
sloh, či básne rým použiť,
či vystačí mi tuha pera?
No, musím sa ja posnažiť.

Stretli sme sa mnohí,
jak je našim zvykom,
na Benickom panstve
napchať bruchá guľášikom.

Na miesto činu som ja prišla,
už to v hrncoch bublalo,
chlapi hrdo varechy držali,
veselo sa miešalo.

Pri miešaní tlačenica bola,
každý svoju radu mal.
Korenín tam bolo veľa,
každý čosi prisypal.

Čo z tej váry ale bude,
keď každý tam čosi dá?
Ujo Milan ťažko dume,
či to niekto do úst dá.

V jednom hrnci mäso buble.
Čo za potvoru to varia?
Kuchári sú Písma znalí,
vospolok sa sväto tvária.

By starosť sme si nerobili,
či to bude kóšer.
Bez obavy moji milí,
dal by si aj rabín Móšer.

Pre tých čo sú svätejší
a v láske zvieratká majú,
je druhý hrniec vábnejší,
sójové mäso v čomsi namáčajú.

Bolo nás tam neúrekom,
hovory aj zábava,
len o niečom Vám napíšem,
čo iné mi ostáva.

Dvaja páni v zrelom veku,
len na seba kukajú,
vraj v tej časti, kde pás býva,
mieru správnu nemajú.

Dumá Janči, dumá Saša,
parí sa z nich kúdolom,
tie miery im iste zlepší,
ten Benický Wimbledon.

Ihla, niť sa v slnku blýska,
Mirka čosi zašíva,
pozerajú žienky zblízka,
či šikovná je gazdiná.

Saša a Editka, spevu znalci,
gitary tam stískali,
tón im sem – tam kdesi ušiel,
komáre ich štípali?

Danovi však v hlave zvrtlo,
vody sa mu zachcelo,
bandu chlapov nahovoril,
splavovali veselo.

Guľášik tam smutne čakal,
hlad však asi nemali.
Veru sa tam nik neflákal,
s pádlom riadne makali.

Janka, Ľuba, Heňa, Silva,
pálky do rúk zobrali,
skoro im tam svaly praskli,
tak do toho trieskali.

Futbalová lopta
smutne v kríkoch leží.
Chlapov vôkol málo,
no Ľubo už k nej beží.

No tak ….. Ľubo …. Oravaaa
natiahni tam riadnu ranu!
Strieľaj viacej dopravaaa
ak chceš vôbec trafiť bránu!

Zrazu všetky deti zmizli,
no rodičia strach nemali.
U našej dobrej tety Marty,
múdrosti oni zbierali …. či ???

Tiež vyskúšať bolo treba,
ktorý guľáš sa lepšie vydaril.
Skupinu mäsožravcov a tých druhých
proti sebe Milan postavil.

Biedne lano nám do rúk strčil,
ono vyriešiť dilemu malo.
Píšťalka sa k ústam blížila,
napätie sa krájať dalo.

Ticho hrobu, pevný stisk.
Lano sa napínalo.
Zrazu počuť píšťalky hvizd …
Všetko na zadok popadalo !

To lano nápor nevydržalo,
no dilema zostáva.
Či mäsožravcom treba zostať,
či zelenina vyhráva.

A vy, čo ste tam neboli,
dobrý skutok ste urobili.
nám zúčastnením sa ušlo viac,
ba aj domov sme si nabalili.

Slnko za horu zachádza,
telo sa už pýta spať.
Aj fantázia už prázdnotou zíva,
niet z nej čo už vyžmýkať.

Na niečo som pozabudla?
Ále …. veď to nevadí.
Na budúce si s tým veršom,
niekto iný poradí.

Ľubomírka

[Prezrieť ako automatickú prezentáciu]